Ako čeliť riadeným dezinformáciám na sociálnych sieťach? Skúsenosti Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska.

Hoci dezinformácie a konšpirácie nie sú novým fenoménom na Slovensku ani vo svete, v ostatných rokoch zaznamenávame ich nebývalý rozmach a šírenie najmä prostredníctvom internetových, tzv. alternatívnych médií a sociálnych sietí. V prostredí Slovenskej republiky badáme po ruskej anexii Krymu v roku 2014 intenzívnu aktivitu ruských a proruských aktérov, ktorú popisujú aj výročné správy Slovenskej informačnej služby za ostatné roky, cielene šíriacich dezinformačné kampane zacielené na napádanie Západu, polarizáciu spoločnosti, spochybňovanie vedeckých poznatkov a prezentáciu Ruska ako alternatívy k proeurópskej a proatlantickej orientácii slovenskej zahraničnej politiky.

Predhovor

Dezinformácie sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Technologický rozmach, internet a najmä sociálne médiá znásobujú účinnosť dezinformácií a ich dosah na ľudí i spoločnosť. Často sú podporované štátmi. Dezinformácie rozdeľujú, (de)motivujú, ba dokážu poskytnúť motiváciu k zabíjaniu.

Možnosť personalizácie a bezprostredný prístup k miliónom užívateľov robia z riadenej dezinformácie účinnú zbraň. Práve nová kvalita účinnosti šírenia dezinformácií v populácii urobila zo sociálnych sietí jedny z dôležitých prvkov hybridnej vojny. Najmä demokratické spoločnosti sú mimoriadne náchylné na prenikanie dezinformácií, ktoré majú potenciál meniť názory jednotlivcov i volebné správanie s dosahom na zmeny v orientácii štátu aj v strategicky citlivých oblastiach ako je zahraničná alebo obranná politika. Sme preto presvedčení, že demokratické spoločnosti a štáty sa musia brániť. Ako ukazujú aj naše zistenia a odporúčania obrana, pred dezinformačným pôsobením (ne)štátnych aktérov, je najefektívnejšia pri úzkej kooperácii nielen štátnych organizácii navzájom, ale aj v spolupráci a zainteresovaním mimovládneho sektora.

Podľa relevantných prieskumov na Slovensku viac ako tri štvrtiny obyvateľstva čerpá informácie práve z internetu. Tzv. tradičné médiá sú v ostatných rokoch masovo nahrádzané ako zdroj informácií. Rýchlosť, s akou sa dokáže šíriť cielená dezinformácia prostredníctvom sociálnych médií, je v histórii bezprecedentná. Schopnosť zachytiť, vyvrátiť, prípadne zastaviť jej šírenie zároveň vyžaduje nepomerne viac energie ako jej vypustenie a cielená diseminácia.

Skúsenosti z Ukrajiny, Gruzínska, ale aj z Moldavska ukazujú na veľmi podobné vzorce prenikania dezinformácií na sociálnych sieťach ako na Slovensku. Vidno špecifické naratívy, vďaka ktorým sa dokážu úspešne šíriť v podmienkach jednotlivých krajín. Zároveň však existujú tiež univerzálne naratívy, ktoré poznáme aj z prostredia slovenských sociálnych (a iných tzv. alternatívnych médií). Porozumenie mechanizmu úspešného šírenia týchto naratívov je predpokladom aj k ich potieraniu. Výber vyššie spomenutých krajín nie je náhodný. Sú to štáty, ktoré sú mnoho rokov vystavené mimoriadne koncentrovanému tlaku dezinformačného úsilia zo strany ruských aktérov. Reakcie štátnych inštitúcií i spoločnosti sú v niečom spoločné, v niečom odlišné. V každom prípade ich skúsenosti pre Slovensko predstavujú jedinečnú skúsenostnú bázu. Tá umožní nielen poučiť sa, ale tiež vyvodiť najlepšie možné závery na obranu. Sociálne siete sa narodili ako oslavovaný fenomén, ktorý mal prispieť k lepšej informovanosti a slobodnému šíreniu názorov. V súčasnosti však predstavujú jednu z najväčších ohrození demokracie vôbec – aj kvôli masovému a nekontrolovateľnému rozširovaniu dezinformácií.

Celý dokument autorov Kataríny Cséfalvayovej a Tomáša Baranca nájdete tu:

Táto štúdia vznikla s láskavou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako súčasť projektu „Posilnenie odolnosti SR voči hybridným hrozbám zo strany ruských aktérov – dezinformačné kampane na sociálnych sieťach“. Nadväzuje na workshop „Propagandistické nástroje ruských aktérov na sociálnych sieťach – ako ich rozpoznať a ako sa im brániť?“, ktorý Inštitút pre centrálnu Európu realizoval 7. 10. 2021 v Bratislave. Odporúčame do pozornosti zároveň aj ďalší z výstupov rovnakého projektu, ktorým je Príručka dezinformačných kampaní, určená pre každého, kto si chce ujasniť niektoré pojmy a súvislosti späté s problematikou šírenia dezinformácií.

Touto cestou by sme sa chceli poďakovať externým odborníkom, ktorí sa svojimi cennými radami a expertízou podieľali na spracovaní a skvalitnení tohto textu:
Oľga Jurkova, spoluzakladateľka ukrajinskej organizácie StopFake
Tamar Kincurašvili, riaditeľka gruzínskej organizácie Media Development Foundation
Petru Macovei, Výkonný riaditeľ moldavskej Asociácie pre slobodné médiá.

Realizované s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný Inštitút pre Centrálnu Európu.