Posilní konečne aj Slovensko svoju obranu?

Hoci Slovensko patrí medzi krajiny kde je perspektíva dlhodobej udržateľnosti verejných financií najnižšia v celej EÚ, vláda sa ukazuje byť mimoriadne štedrá voči stále novým požiadavkám na štátne výdaje. Reformný apetít, ktorý by mal prekalibrovať slovenskú ekonomiku a pripraviť ju na budúcnosť, zdá sa, rýchlo vyprchal a pozornosť politickej debaty (ak vôbec ešte nejaká existuje) sa zameriava skôr na nutnosť rozdávania štátnych peňazí zoči-voči rastúcim cenám základných potrieb.

V predpríprave na plány štátneho rozpočtu na nasledujúce roky, už ale zaznievajú varujúce signály a otázky, že ako to bude vlastne s budúcimi deficitmi, zadlženosťou štátu či výdavkovými stropmi.
Zároveň sa zdá, že akoby tradičné, chlebovo – sociálne témy vytláčajú opäť na okraj nutnosť zdrojovo zabezpečiť slovenskú obranu.

Vypuknutie vojny v našom bezprostrednom susedstve nám kruto pripomenulo priority a hodnoty, ktoré stoja za ochranu. Aj sa ukľudňujeme, že máme dobrých spojencov, ktorí sú ochotní, v prípade potreby, nás spoločne brániť.

Vypuklo sa však ukazuje aj fakt, že okrem základnej ochoty brániť sa (bojovať), musí byť spoločnosť aj ochotná prispieť na zabezpečenie predpokladov účinnej obrany. To znamená peniaze na príslušné vybavenie a tiež financovanie príslušníkov našej armády a iných bezpečnostných zložiek.

Hoci niekoľko vlád už deklarovalo pripravenosť postupne navyšovať výdavky na obranu na úroveň 2% z HDP, jedná sa predovšetkým o politické deklarovanie vôle obmedziť výdavky na jasnejšie a politicky predateľnejšie ciele v oblasti sociálnych či zdravotných programov. A politické deklarácie sa ukazujú ako nie veľmi stabilné.

Táto vláda má jedinečnú (až historickú) možnosť a šancu zabezpečiť pre Slovensko nespochybniteľnosť zdrojového rámca určeného na obranu a to formou zapísania tejto nutnosti do ústavného zákona.
Aj keď to v slovenskej verejnej diskusii až tak nevidieť, tlak je naozaj veľký. Vojna a jej dôsledky ukazujú, že sa musíme pripraviť na dlhé obdobie geopolitickej a bezpečnostnej neistoty.
Nepripravovať našu obranu znamená rezignovať na budúcnosť tohto štátu. Verejná mienka, viac ako kedykoľvek predtým, bude ochotná akceptovať, že naša obrana niečo stojí.
Jednoducho, dnes to už nie je o argumentovaní teoretickými bezpečnostnými hrozbami. Dnes si už vie každý, aj bežný smrteľník predstaviť, čo znamená ohrozenie, hrozba, vojna, smrť. (Aj keď ešte stále časť našej verejnosti nedokáže vidieť ,kto je kto, kto je agresor a kto brániaci sa).

Reakcie na konflikt v okolitých krajinách predstavujú dobrý príklad aj pre našich zodpovedných. Len niekoľko príkladov: Poľsko bude navyšovať výdavky na obranu na 3% HDP (2% už majú v ústave dávno), Nemecko, ktoré dlho odolávalo a nechalo zoslabnúť svoje ozbrojené sily, skokovo navyšuje výdavky na obranu prostredníctvom špecializovaného fondu na financovanie modernizačných armádnych projektov a rozpočtových opatrení na 2% HDP. Netreba azda spomínať nárasty výdavkov na obranu v Pobaltí, ale aj napríklad u (zatiaľ) neutrálnych štátov ako je Švédsko a Fínsko. Maďarsko takmer každý mesiac avizuje nové armádne akvizície, alebo zámery nových modernizačných projektov. V Česku sa okrem zriadenia špeciálneho obranného fondu chystá aj zákonná úprava o povinnosti vyčleňovať 2%HDP každoročne.

Je zrejmé, že Slovensko, aj keby chcelo, nemôže ostať bokom, musí podporiť svoje obranné kapacity.
Azda najvážnejšou príčinou mnohých nedotiahnutých modernizačných plánov na Slovensku a teda aj zanedbanej a zastaralej výzbroje, je nestabilita prostriedkov alokovaných pre potreby obrany. Príliš často sa stáva, že práve prostriedky pôvodne plánované pre obranu sa stali akýmsi zálohovým zdrojom pre vždy kreatívnych politikov, ktorí tieto prostriedky previedli na iné programy v rámci štátu.

Ústavne zakotvená povinnosť vyčleňovať 2%HDP na obranu bude opatrenie, ktoré vzbudí rešpekt, ukáže odhodlanie a zároveň aj poskytne mimoriadne praktický nástroj
vojenským plánovačom, aby sa dokázali efektívne sústrediť na vojenské akvizície vo viacročnom horizonte.

Modernizačné priority sa musia azda ešte prispôsobiť, po zapracovaní skúseností z Ukrajiny. Iste je dobré silno tlačiť aj na vyššiu efektivitu vynakladania prostriedkov na obranu napríklad aj užšou spoluprácou predovšetkým európskych krajín v otázkach vyzbrojovania, spoločného výcviku, formovaní spoločných jednotiek a podobne.

Stabilný zdrojový rámec pre potreby ozbrojených síl však musí byť najvyššou prioritou.

A ak súčasná vláda chce zanechať svoj pozitívny odkaz a naozajstnú podporu posilnenia obrany Slovenska, ústavný zákon o financovaní obrany bude iste dobrou voľbou. Má tiež šancu sa tak odlíšiť od, často vratkých, politických deklarácií predchádzajúcich vlád a priniesť praktický a vecný príspevok do slaboduchých politických diskusií, ktorými poväčšine zabávajú slovenských občanov.